Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Informácie

Sadzobník správnych poplatkov
 

Harmonogram vývozu komunálneho odpadu na rok 2018

 

Vývoz odpadu november
komunálny odpad 6.11., 20.11.
nebezpečný odpad 5.11.
zmiešané plasty 29.11.

 

Program bohoslužieb
12. 11. - 18. 11. 2018

pondelok  
utorok  
streda 17:00
štvrtok  
piatok 17:00
sobota  
nedeľa 10:30

Podrobný program na 46. týždeň
 

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 1 2

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, streda 14. 11. 2018
oblacnosdestem 11 °C 2 °C
slabý dážď, mierny severný vietor
vietorS, 3.36m/s
tlak1014.72hPa
vlhkosť69%
zrážky0.64mm

 

BabyBurza.sk

 

Facebook

 

Navigácia

Obsah

O obci

Ústna tradícia o vzniku obce, ktorú naši predkovia uchovávali z pokolenia na pokolenie hovorí, že obec „ Maťašovce „ založil muž menom Mathias, ktorý tu choval ovce. Tento strohý aj keď cenný poznatok nám neumožňuje urobiť jednoznačný záver a rozhodnúť, či obec bola založená v rokoch 1250 – 1330 počas zemianskej kolonizácie alebo Mathiasom šoltýsom richtárom v rokoch 1300 – 1330. Maďarský názov, pod ktorým sa obec uvádza „ Mathiasfalva“ Mathiasova  dedina svedčí skôr pre Mathiasa zemana. Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listine z roku 1451, ktorou Leleský konvent potvrdil rozdelenie územia brekovksko-jasenovkého panstva  medzi dve vetvy Drugetovcov z Humenného. V 16. a 17. storočí Drugetovci väčšinu svojich majetkov zálohovali a tak sa Matiašovce ocitli v rukách Révaiovcov, Barkoczyovcov a i.. V roku 1600 mala obec 21 zdanených domov, pričom tu stál aj kostol fara a škola. Zrejme krátko pred alebo v roku 1623 obec postihla živelná pohroma (požiar). Od založenia obce boli Matiašovčania  rímskokatolíckeho náboženstva. Na mieste dnešnej budovy obecného úradu bol postavený drevený kostol, ktorý sa spomína už v roku 1437. Keď sa v druhej polovici 16. storočia Drugetovci priklonili k reformácií, stali sa protestantmi aj ich poddaní teda maťašovčania. Od polovice 17.storočia vystupujú Matiašovce ako sídlo luteránskej farnosti. Ešte okolo roku 1730 boli obyvatelia obce luteráni. Rekatolizácia obyvateľov obce je spojená s postavou grófa Barkóczyho, ktorý krátko po tom čo sa stal jágerským biskupom obnovil v roku 1749 rímskokatolícku farnosť. Výstavbu terajšieho matiašovského kostola sv. Mikuláša z roku 1773 financovala grófka Zuzana Barkóczyová rodená Sirmaiová, ktorá nechala v obci v roku 1768 vystavať školu. V rokoch 1778/1779 obec postihlo zemetrasenie. V prvej sv. vojne padlo v uniformách rakúsko-uhorskej č. k. armády 8 obyvateľov. Počas 2 .sv. vojny sa niektorí obyvatelia obce aktívne zúčastnili boja a 24. novembra 1944 bola obec vypálená. V prvých slobodných voľbách po 2. sv. vojne v roku 1946 zvíťazila demokratická strana na základe čoho sa predsedom MNV stal Jozef Juhás ml. Zmenu priniesol „ Február „ v roku 1948. JRD bolo v Matiašovciach založené v roku 1952, pričom v lete nasledujúceho roku sa hneď aj rozpadlo. Ďalšie JRD vzniklo v r. 1972 a bolo pričlenené k JRD Tovarné. V roku 1972 bola dokončená stavba budovy kultúrneho domu. A v roku 1981 v akcii „ Z“ budova ZŠ a MŠ. Podľa posledného sčítania v roku 2001 má obec 200 domov a 804 obyvateľov. Kostol sv. Mikuláša je zapísaný v zozname NKP. S históriou Matiašoviec sú bytostné spojené aj osady dvoch susedných dedín, ktoré ležali v jej blízkosti Behanovce sa spomínajú v roku 1451 a Petrovce, prvýkrát sa obec spomína v roku 1543. V minulosti bol v obci známy hasičský zbor a futbalový klub. Obec leží na dotyku južnej časti ondavskej vrchoviny a Pozdišovského chrbáta v doline Ondavy v nadmorskej výške 133 m. V obci máme ZŠ a MŠ. V súčasnosti žije v obci 233 Rómov. Najstaršia písomná zmienka o Rómoch v obci je z roku 1921.