Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Informácie

Sadzobník správnych poplatkov
 

Fura

Harmonogram vývozu komunálneho odpadu na rok 2019

 

Vývoz odpadu v auguste
komunálny odpad 13.8., 27.8.
nebezpečný odpad 1.8.
PET fľaše 16.8.

 

Program bohoslužieb
19. 8. - 25. 8. 2019

pondelok  
utorok  
streda 18:00
štvrtok  
piatok 18:00
sobota  
nedeľa 9:00

Podrobný program na 34. týždeň
 

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, streda 21. 8. 2019
26 °C 14 °C
slabý dážď
vietorS, 3.46m/s
tlak1020.99hPa
vlhkosť62%
zrážky0.88mm

 

BabyBurza.sk

 

Facebook

 

Navigácia

Obsah

O obci

Ústna tradícia o vzniku obce, ktorú naši predkovia uchovávali z pokolenia na pokolenie hovorí, že obec „ Maťašovce „ založil muž menom Mathias, ktorý tu choval ovce. Tento strohý aj keď cenný poznatok nám neumožňuje urobiť jednoznačný záver a rozhodnúť, či obec bola založená v rokoch 1250 – 1330 počas zemianskej kolonizácie alebo Mathiasom šoltýsom richtárom v rokoch 1300 – 1330. Maďarský názov, pod ktorým sa obec uvádza „ Mathiasfalva“ Mathiasova  dedina svedčí skôr pre Mathiasa zemana. Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listine z roku 1451, ktorou Leleský konvent potvrdil rozdelenie územia brekovksko-jasenovkého panstva  medzi dve vetvy Drugetovcov z Humenného. V 16. a 17. storočí Drugetovci väčšinu svojich majetkov zálohovali a tak sa Matiašovce ocitli v rukách Révaiovcov, Barkoczyovcov a i.. V roku 1600 mala obec 21 zdanených domov, pričom tu stál aj kostol fara a škola. Zrejme krátko pred alebo v roku 1623 obec postihla živelná pohroma (požiar). Od založenia obce boli Matiašovčania  rímskokatolíckeho náboženstva. Na mieste dnešnej budovy obecného úradu bol postavený drevený kostol, ktorý sa spomína už v roku 1437. Keď sa v druhej polovici 16. storočia Drugetovci priklonili k reformácií, stali sa protestantmi aj ich poddaní teda maťašovčania. Od polovice 17.storočia vystupujú Matiašovce ako sídlo luteránskej farnosti. Ešte okolo roku 1730 boli obyvatelia obce luteráni. Rekatolizácia obyvateľov obce je spojená s postavou grófa Barkóczyho, ktorý krátko po tom čo sa stal jágerským biskupom obnovil v roku 1749 rímskokatolícku farnosť. Výstavbu terajšieho matiašovského kostola sv. Mikuláša z roku 1773 financovala grófka Zuzana Barkóczyová rodená Sirmaiová, ktorá nechala v obci v roku 1768 vystavať školu. V rokoch 1778/1779 obec postihlo zemetrasenie. V prvej sv. vojne padlo v uniformách rakúsko-uhorskej č. k. armády 8 obyvateľov. Počas 2 .sv. vojny sa niektorí obyvatelia obce aktívne zúčastnili boja a 24. novembra 1944 bola obec vypálená. V prvých slobodných voľbách po 2. sv. vojne v roku 1946 zvíťazila demokratická strana na základe čoho sa predsedom MNV stal Jozef Juhás ml. Zmenu priniesol „ Február „ v roku 1948. JRD bolo v Matiašovciach založené v roku 1952, pričom v lete nasledujúceho roku sa hneď aj rozpadlo. Ďalšie JRD vzniklo v r. 1972 a bolo pričlenené k JRD Tovarné. V roku 1972 bola dokončená stavba budovy kultúrneho domu. A v roku 1981 v akcii „ Z“ budova ZŠ a MŠ. Podľa posledného sčítania v roku 2001 má obec 200 domov a 804 obyvateľov. Kostol sv. Mikuláša je zapísaný v zozname NKP. S históriou Matiašoviec sú bytostné spojené aj osady dvoch susedných dedín, ktoré ležali v jej blízkosti Behanovce sa spomínajú v roku 1451 a Petrovce, prvýkrát sa obec spomína v roku 1543. V minulosti bol v obci známy hasičský zbor a futbalový klub. Obec leží na dotyku južnej časti ondavskej vrchoviny a Pozdišovského chrbáta v doline Ondavy v nadmorskej výške 133 m. V obci máme ZŠ a MŠ. V súčasnosti žije v obci 233 Rómov. Najstaršia písomná zmienka o Rómoch v obci je z roku 1921.